História školy

Spiš oblasť severného Slovenska s bohatou históriou, vzácnymi architektonickými a umeleckými pamiatkami a prírodou. Geograficky ho ohraničujú Levočské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Slovenské Rudohorie a na severe presahujúc hradbu Vysokých Tatier zasahuje do susedného Poľska. Pestrú mozaiku Spiša obohacujú ľudové tradície, ktoré sú známe a obľúbené na celom Slovensku. Uprostred Spiša leží mesto Spišská Nová Ves. Zrkadlom dejín oblasti Spiš a mesta Spišská Nová Ves je história nášho gymnázia. Gymnázium plnilo v minulosti dôležité poslanie na národnostne zmiešanom Spiši, v bývalom Uhorsku i Česko–Slovensku. V súčasnosti patrí medzi známe slovenské stredné školy.

Začiatky gymnázia siahajú až do 14. storočia, keď bola v meste Spišská Nová Ves založená mestská latinská škola. V čase reformácie, prijatej v meste v r. 1548, sa zmenila na evanjelickú latinskú školu, ktorá dosiahla najväčší rozkvet počas správy rektora Simonidesa. Za vlády uhorského kráľa Leopolda I. (1657–1705) bola zatvorená a takmer 100 rokov sa vyučovalo len súkromne. Po nástupe Jozefa II. (1780–1790) na uhorský trón a vydaní tolerančného patentu v r. 1781 zmiernili sa náboženské rozpory v habsburských krajinách a ožili snahy evanjelickej cirkvi v Spišskej Novej Vsi založiť ľudovú latinskú školu. Jej žiakmi boli len chlapci.

Progymnázium (1784–1854). Prvým rektorom školy sa stáva Michal Schumacher. Zásluhou rektora Tobiaša Stellera bola zavedená dokumentácia školy (matrika, katalógy, zápisnice, školský poriadok) v latinskom a nemeckom jazyku. Od roku 1816 sa zaznamenávali známky z každého predmetu, celkový prospech i absencia. Hodnotenie bolo trojstupňové: eminens (výborný), prime clasiss (dostatočný) a secundae classis (nedostatočný). Každá trieda trvala dva roky, ale najusilovnejší žiaci ju mohli absolvovať skôr. Do vyššej triedy sa dostal žiak len po zložení verejnej skúšky. Polročnú robil v triede a koncoročnú v kostole. V školskom roku 1836/37 bol zavedený na gymnáziu maďarský jazyk. V škole vznikla školská knižnica, ktorej počet titulov dosiahol za nasledujúcich tridsať rokov 5000 kníh v nemeckom a maďarskom jazyku.

Vlastné gymnázium sa začalo tvoriť po revolučných rokoch 1848–1849. V dejinách školy nastávajú nové organizačné zmeny. V roku 1852 sa zriaďuje nižšia reálna škola a štvorročné nižšie gymnázium. Rozhodnutím evanjelického konventu z roku 1862 sa postupne otvárajú vyššie triedy gymnázia, ktoré sa mení na osemtriedne hlavné gymnázium. Gymnázium vydržiavala evanjelická cirkev a prispievalo naň mesto, preto malo charakter autonómneho evanjelického gymnázia. Do roku 1918 ich bolo na Slovensku osem . Cirkevná obec vtedy požiadala kráľovskú radu, aby vydala súhlas na konanie maturitnej skúšky, ktorá by bola platná v celej Habsburskej monarchii. Táto sa uskutočnila v júni 1866. Úroveň prvých skúšok bola dobrá, o čom svedčia aj maturitné vysvedčenia, ktoré obdŕžali prví abiturienti v latinskom jazyku. Finančné problémy pomáhali riešiť škole zámožné rodiny mesta , medzi ktoré patrili Trangousovci, protestantská rodina pôvodom z Francúzska. Postupne sa škola stala najnavštevovanejšou na Spiši a významným kultúrnym centrom v celej Hornádskej kotline. Rozhodujúci vplyv vo vzdelávaní a výchove si ponechala do roku 1918 evanjelická cirkev.

Poštátnenie gymnázia. Nová etapa vo vývoji školy nastala po vzniku Československej republiky v roku 1918, keď sa zakázalo vyučovať po maďarsky. Školu vtedy navštevovalo vyše 500 žiakov. Evanjelická cirkev ako majiteľka školy sa dožadovala jej ponemčenia. Do organizácie školy podstatne zasiahol rok 1923, keď bolo novoveské gymnázium pozostávajúce zo štyroch slovenských a štyroch nemeckých tried poštátnené. Poštátnenie školy znamenalo začiatok obrodného procesu poslovenčovania v Spišskej Novej Vsi. Slovenčina prenikala do vyšších tried. Prvým slovenským maturitným skúškam sa v roku 1927 podrobilo 9 abiturientov.

Československé reálne gymnázium (1923–1939). Gymnázium malo charakter všeobecnovzdelávacej školy. Chovanie a práca žiakov sa posudzovali štvorstupňovou klasifikáciou. Nepovinné predmety sa klasifikovali, ale nemali vplyv na postup žiaka do vyššieho ročníka. Žiaci si povinne zhotovovali pomôcky, pri vyučovaní sa používa nemý film. Z tzv. českoslovenčiny, ktorá bola vyučovacím jazykom, bolo povinné čítanie, ktoré malo veľký význam pre poznanie klasickej, svetovej, ale najmä našej národnej literatúry.

Štátne slovenské gymnázium (1939–1945). Charakter školy sa mení, lebo bola zrušená koedukácia a povolené iba čisto chlapčenské a dievčenské školy. Pre žiačky prvej triedy bolo zriadené Rehoľné slovenské dievčenské gymnázium v Spišskej Novej Vsi, ktoré existovalo až do oslobodenia v roku 1945, keď bol zákaz koedukácie zrušený. Po piatich rokoch mohli opäť chodiť dievčatá s chlapcami do jedného gymnázia ako v minulosti. Druhým cudzím jazykom okrem nemčiny sa stal francúzsky jazyk.

Gymnázium (1945–2003). Zmenené pomery po roku 1945 sa prejavili aj vo vzdelávaní a školstve. V roku 1948 je gymnázium premiestnené z budovy terajšej SPŠ do budovy bývalého učiteľského ústavu, kde sídli dodnes. V roku 1953 bol vydaný zákon o jednotnej škole, na základe ktorého prestalo existovať gymnázium a jeho miesto zaujala jedenásťročná stredná škola, ktorá od roku 1954 niesla meno kpt. Jána Nálepku. V roku 1961 došlo k osamostatneniu základnej školy a vytvoreniu samostatnej trojročnej strednej všeobecnovzdelávacej školy, ktorá sa snaží nadviazať na bohatú tradíciu bývalého gymnázia. Jej hlavným poslaním je príprava žiakov na vysoké školy. Triedy gymnázia boli opäť otvorené v septembri 1969.

Do najnovších dejín školy sa zapísali riaditelia Michal Mucha (od r. 1961), Dr. Ing. Jozef Karchňák (od r. 1974), Dr. Ján Platek (od r. 1987), Mgr. Vladimír Komár (od r. 1990), Dr. Michal Džavan (od r. 1994), Mgr. Alžbeta Komárová (od r. 2003). V súčasnej dobe je riaditeľom školy Mgr. Jozef Kačenga.

Zmeny po roku 1989 umožnili na škole realizovať výchovnovyučovací proces podľa zvláštneho učebného plánu s všeobecnovzdelávacím zameraním, ktorý bol schválený Ministerstvom školstva Slovenskej republiky v roku 1990. Voľbou voliteľných predmetov od 2. ročníka štúdium napĺňa svoje hlavné poslanie, prehĺbiť úroveň a prípravu žiakov na vysokoškolské štúdium.

Profil absolventa

Absolvent nášho gymnázia je svojimi znalosťami, spôsobilosťami a zručnosťami získanými vo všeobecnovzdelávacích predmetoch pripravený na štúdium na vysokých školách a na prácu v tých oblastiach spoločenskej praxe, na ktoré sa štúdiom týchto predmetov pripravil. Počas štúdia si osvojuje vedomosti o zákonoch a zákonitostiach spoločenských a prírodných vied, chápe ich vzájomné súvislosti a prepojenie a na základe porozumenia ich vie využívať v teórii aj v praxi.

Žiak je vedený svojimi pedagógmi k tomu, aby získal tieto spôsobilosti a zručnosti:

• aktívne a samostatne sa vzdelávať v materinskom aj v cudzom jazyku; vedieť hľadať , získavať, triediť a hodnotiť nové poznatky a informácie; naučiť sa získané poznatky aplikovať v nových situáciách,
• v teoretickej i v praktickej činnosti abstraktne a logicky myslieť a hlbšie chápať kauzálne, funkčné a vývinové vzťahy medzi javmi a v ich vnútri, medzi faktami a zákonitosťami prírodných a spoločenských javov,
• logicky uvažovať a úmerne svojmu veku riešiť aj zložitejšie problémy, s ktorými sa stretáva v osobnom aj v súkromnom v živote; vedieť argumentovať a obhájiť svoj názor a kultivovane využívať materinský jazyk,
• byť flexibilný, kreatívny, pohotový; vedieť reagovať na zmeny spoločenskej reality a pracovných podmienok; rozvíjať a zdokonaľovať svoje všeobecné i špecifické spôsobilosti,
• vedieť využiť poznatky z matematiky, fyziky, chémie a biológie v ich praktických aplikáciách,
• naučiť sa systematicky duševne pracovať, nepohŕdať fyzickou prácou, byť v nej aktívny a iniciatívny; naučiť sa pracovať v kolektíve a objektívne hodnotiť výsledky vlastnej práce aj skupiny, ktorej je členom,

Vzdelanie a výchova napomáhajú študentovi rozvíjať svoju osobnosť, mravné a charakterové vlastnosti a formovanie životnej filozofie a názoru na svet.

Absolvent našej školy je schopný:

• uplatňovať zásady humanizmu, rešpektovať morálne aj právne princípy v živote a chápať podstatu vlastenectva; v prospech spoločnosti a v prospech vlastnej osoby využívať osobnú slobodu, ale zároveň niesť zodpovednosť za svoju slobodnú voľbu,

• získavať informácie prostredníctvom masmédií, vedieť ich klasifikovať, hodnotiť a zaujať vyhranený postoj,

• uplatňovať zásady zdravého spôsobu života a starostlivosti o svoj telesný vývoj; neignorovať environmentálne princípy života na Zemi.

• Má hlboké vedomosti a kvalitné pracovné zručnosti, ktoré mu dávajú predpoklady úspešného štúdia na vysokej škole, vstupu do pracovného života a zodpovedného zvládnutia odborných a pracovných činností a funkcií.

Jeho primerané a zdravé sebavedomie vychádza z osobných intelektuálnych a odborných kvalít.